Slovenský právny poriadok sa po rokoch príprav blíži k finálnej podobe jedného z najväčších legislatívnych projektov v histórii – rekodifikácii súkromného práva. Súčasný Občiansky zákonník z roku 1964 je svojou štruktúrou poplatný dobe svojho vzniku, kedy bol koncipovaný pre typické situácie socialistického života a vyznačoval sa neprirodzene zúženým priestorom pre slobodné rozhodovanie.
Aktuálny návrh nového kódexu, ktorý prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a rozporovými konaniami na jar 2026, prináša viaceré spresnenia a zmeny aj v samotných úvodných ustanoveniach. Tieto základné princípy (články 1 až 12) tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými sa majú aplikovať a interpretovať všetky normy nového kódexu.
Nová filozofia: Lex generalis a rozumové schopnosti
Hneď v Článku 1 návrh explicitne deklaruje, že Občiansky zákonník je všeobecným a základným predpisom súkromného práva (lex generalis), ktorý upravuje súkromnoprávne veci v rozsahu, v akom ich neupravujú osobitné predpisy. Tento všeobecný charakter akcentuje jeho pozíciu ako elementárneho východiska pre celý právny systém.
Okrem tradičného princípu autonómie vôle, najnovšia verzia návrhu v Článku 5 výslovne zavádza princíp domnienky rozumových schopností. Podľa tohto pravidla sa pri skúmaní vôle subjektu prezumuje, že fyzické osoby disponujú schopnosťou racionálne rozlíšiť a posúdiť dôsledky svojho konania na úrovni priemerne spôsobilej osoby. Tento inštitút pomáha pri výklade zmlúv a predpokladá, že účastníci konajú rozumne a nebudú svoje práva zneužívať.
Bdelosť a náležitá starostlivosť: Štandard pre 21. storočie
V predchádzajúcich verziách návrhu sa pracovalo s pojmom „primeraná obozretnosť“. Aktuálne znenie kódexu prešlo k presnejšiemu a tradičnejšiemu vyjadreniu v Článku 7, ktorý zakotvuje princíp bdelosti. Tento princíp odráža rímskoprávnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým).
Kľúčovým posunom je však zjednotenie roztrieštených pojmov starej úpravy (ako „mal vedieť“, „mohol vedieť“ či „odborná starostlivosť“) do jedného nového objektívneho kritéria v Článku 11 – náležitá starostlivosť. Toto kritérium reflektuje spoločensky a obchodne zaužívanú prax. Zásadnou novinkou je prísnejší meter na profesionálov – ak sa niekto hlási k určitej odbornosti, vyžaduje sa od neho adekvátne zvýšená miera starostlivosti spojená s touto odbornosťou. Ak niekto nemá o niečom vedomosť len pre zanedbanie tejto náležitej starostlivosti, platí fikcia, že o tom musel vedieť.
Dobromyseľnosť, svojpomoc a analógia
Moderné európske kódexy stavajú na ochrane dobrej viery, čo nový zákonník reflektuje v Článku 10 zavedením prezumpcie dobromyseľnosti. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, ktorá v slovenskom právnom priestore doteraz ako generálny princíp chýbala, a prenáša dôkazné bremeno na toho, kto dobromyseľnosť iného popiera.
Významne sa mení aj prístup k ochrane práv. Článok 9 konštruuje princíp ochrany subjektívnych práv. Hoci je ochrana primárne zverená štátnej moci, vo výnimočných situáciách právo pripúšťa svojpomoc. Svojpomoc je však prísne konštruovanou výnimkou a objektívnym právom uznaným zriedkavým prostriedkom.
Zákonník taktiež v Článku 6 výslovne formuluje princíp analógie, ktorý bol doteraz skôr doménou teórie a judikatúry. Ak konkrétny jav nie je možné priamo stotožniť so zákonnou skutkovou podstatou, analógia umožňuje riešiť prípad na základe inej úpravy, ktorá vykazuje prevalentnú mieru obdoby podstatných vlastností.
V neposlednom rade Článok 12 stanovuje princípy výkladu, ktoré priorizujú teleologický (účelový) výklad nad striktne gramatickým a prikazujú vykladať normy eurokonformne a ústavnokonformne. Nikto sa nesmie dovolávať slov zákona proti jeho účelu a zmyslu.
Porovnanie s Občianskym zákonníkom z roku 1964
Pri priamom porovnaní s kódexom z roku 1964 je zrejmý generačný posun v poňatí samotných základov súkromného práva:
Vypĺňanie medzier v práve: Starý kódex neobsahoval výslovné pravidlo o použití analógie (s výnimkou § 853 pre posudzovanie obdobných vzťahov). Nový Článok 6 zavádza princíp analógie ako štandardný nástroj priamo medzi základné výkladové princípy celého zákona.
Účel a postavenie kódexu: Nový návrh sa v Čl. 1 jasne vymedzuje ako moderný „lex generalis“ upravujúci osobný stav a práva a povinnosti osobnej a majetkovej povahy bez ideologického nánosu.
Svojpomoc a ochrana práv: Starý Občiansky zákonník v § 6 povoľoval svojpomoc len tomu, komu bezprostredne hrozil neoprávnený zásah, na odvrátenie tohto zásahu. Nový kódex povýšil ochranu subjektívnych práv na základný princíp v Čl. 9, ktorý však formuluje podmienky svojpomoci exaktnejšie s ohľadom na aktuálnu aplikačnú prax.
Hodnotenie konania a vedomosti: Stará úprava nemala zjednotený inštitút pre posudzovanie, či niekto konal dostatočne pozorne. Nový návrh zavádza jednotný princíp „náležitej starostlivosti“ (Čl. 11), ktorým sa budú merať všetky nedbanlivostné či vedomostné aspekty konania v celom súkromnom práve.