Slovenský právny poriadok sa po desaťročiach dočká komplexnej zmeny. Návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý má nahradiť kódex z roku 1964, prešiel na jar 2026 medzirezortným pripomienkovým konaním a náročnými rozporovými konaniami. Práve oblasť dedičského práva (šiesta časť kódexu) zaznamenala po pripomienkach odbornej verejnosti zásadné úpravy oproti pôvodným pracovným verziám návrhu.
Cieľom rekodifikácie naďalej zostáva posilnenie princípu autonómie vôle poručiteľa, avšak predkladateľ (Ministerstvo spravodlivosti SR) musel v najnovšom znení hľadať väčší kompromis medzi slobodou nakladať s majetkom a ochranou rodinných väzieb.
Tu je aktualizovaný prehľad najdôležitejších zmien, ktoré nás v dedičskom práve po schválení zákona čakajú.
Dedičská zmluva a zrieknutie sa dedičstva
Súčasný zákon z roku 1964 pozná len dva dedičské tituly: zákon a závet. Nový kódex zavádza novú hierarchiu, na vrchole ktorej bude stáť dedičská zmluva.
Ide o dvojstranný právny úkon vo forme notárskej zápisnice, ktorým poručiteľ povoláva druhú zmluvnú stranu za dediča. Na rozdiel od závetu, ktorý môže poručiteľ kedykoľvek potajomky zmeniť, dedičská zmluva ho zaväzuje – ak poručiteľ neskôr zriadi závet, ktorý s ňou nemôže obstáť, prednosť má dedičská zmluva. Poručiteľ však môže so svojím majetkom počas života naďalej nakladať. Za povolanie za dediča si strany môžu dohodnúť aj odplatu, napríklad poskytovanie zaopatrenia.
Zavádza sa tiež zmluva o zrieknutí sa dedičstva. Ešte počas života poručiteľa sa môže potenciálny dedič (napríklad potomok) vzdať svojho dedičského práva zmluvou, často za finančnú kompenzáciu vopred. Ak je dedičstvo neskôr predlžené, ten, kto sa zriekol dedičstva za odplatu (a k zrieknutiu došlo menej ako tri roky pred smrťou poručiteľa), zodpovedá za dlhy v rozsahu prijatej odplaty.
Odkaz, príkaz a strop pre odkazovníkov
Doteraz náš právny poriadok inštitúty ako odkaz či príkaz nepoznal. Nový kódex ich plnohodnotne zavádza, no s dôležitými poistkami:
- Odkaz a Odkazovník: Poručiteľ môže v závete určiť, že konkrétna vec alebo peňažná suma pripadne určitej osobe – odkazovníkovi. Odkazovník sa nestáva dedičom a nezodpovedá za pozostalostné dlhy, má len pohľadávku voči dedičom, aby mu vec vydali. Aby sa však nestalo, že poručiteľ odkazmi rozdá celý majetok a dedičom ostanú len dlhy, zákon zavádza prísny limit: pohľadávka z odkazu je uplatniteľná na súde len do výšky 25 % čistej ceny dedičstva. V prevyšujúcej časti ide len o naturálnu obligáciu.
- Príkaz: Poručiteľ môže dediča zaviazať, aby niečo konal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel.
- Negatívny závet: Zavádza sa možnosť explicitne vylúčiť určitú osobu z dedenia zo zákona, a to aj bez uvedenia dôvodov (na rozdiel od vydedenia).
Zásadný ústupok pri povinných podieloch detí
Najväčšou zmenou oproti staršiemu návrhu kódexu prešla úprava povinných podielov neopomenuteľných dedičov (detí poručiteľa).
Pôvodný návrh počítal s radikálnym znížením týchto podielov na 2/10 pre maloleté a 1/10 pre plnoleté deti, čo narazilo na masívny odpor odbornej i laickej verejnosti (Aliancia za rodinu, Notárska komora, Generálna prokuratúra SR). Argumentovalo sa, že tak extrémne zníženie by oslabilo ekonomické zabezpečenie detí a poprelo by rodinnú solidaritu.
Ministerstvo spravodlivosti SR týmto pripomienkam v rozporových konaniach ustúpilo a výšku podielov v novom znení výrazne navýšilo. Podľa aktuálneho § 1836 návrhu zákona bude platiť:
- Maloletý potomok má nárok na 3/4 (75 %) svojho zákonného dedičského podielu (zníženie zo súčasných 100 %).
- Plnoletý potomok má nárok na 1/4 (25 %) svojho zákonného dedičského podielu (zníženie zo súčasných 50 %).
Zákon navyše výslovne chráni tento podiel pred novými inštitútmi – pohľadávka z odkazu nie je na súde vymožiteľná v takom rozsahu, v akom by ukracovala nárok dediča na povinný podiel.
Rozšírenie zákonných dedičov: Dediť budú aj bratranci a sesternice
Aby sa minimalizovali prípady, kedy majetok prepadne štátu ako tzv. odúmrť, nový zákonník rozširuje okruh osôb, ktoré môžu dediť zo zákona, ak poručiteľ nezanechá závet ani dedičskú zmluvu.
- V tretej dedičskej skupine sa dedenie rozširuje na potomkov súrodencov ad infinitum (do nekonečna). Kým doteraz dedenie končilo pri synovcoch a neteriach, po novom budú môcť dediť aj prasynovci a pranetere (vnuci súrodencov).
- Vo štvrtej dedičskej skupine sa zavádza reprezentácia detí prarodičov do dvoch stupňov. V praxi to znamená, že ak nededia prarodičia ani ich deti (strýkovia/tety poručiteľa), dedičstvo prechádza na ich deti – teda bratrancov a sesternice poručiteľa.
Vyporiadanie dedičstva a konvokácia veriteľov
Zásadnou modernizáciou prejde aj samotné dedičské konanie a zodpovednosť za dlhy.
Zavádza sa obligatórna konvokácia veriteľov. Súd v konaní o dedičstve zverejní v Obchodnom vestníku výzvu, aby veritelia a odkazovníci prihlásili svoje pohľadávky. Ak odkazovník svoj odkaz na túto výzvu neprihlási, jeho pohľadávka sa stáva len naturálnou obligáciou (nevymožiteľnou na súde). Cieľom je ochrániť dedičov pred „prekvapivými“ dlhmi a odkazmi, o ktorých by sa dozvedeli až po skončení konania.
Pokiaľ ide o zodpovednosť za dlhy, zachováva sa tradičná delená zodpovednosť. Kým do potvrdenia dedičstva dedičia zodpovedajú spoločne a nerozdielne, po potvrdení dedičstva zodpovedajú len v pomere toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.
Obrovskou zmenou je autoritatívne vyporiadanie dedičstva súdom. Ak sa dedičia nedohodnú a potvrdenie podielov nie je vhodné (napr. by vzniklo dysfunkčné spoluvlastníctvo k domu), súd môže na návrh dediča dedičstvo sám vyporiadať. Súd konkrétnu vec prikáže jednému z dedičov a zaviaže ho na zaplatenie vyrovnacieho doplatku ostatným. Ak by so zverením veci nesúhlasil žiadny z dedičov, súd rozhodne losovaním.
——————————————————————————–
Poznámka: Informácie vychádzajú z aktuálneho legislatívneho návrhu nového Občianskeho zákonníka po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania (máj 2026). Znenie zákona musí ešte prejsť schvaľovacím procesom vo vláde a v Národnej rade SR, jeho finálna podoba sa preto môže zmeniť. Účinnosť je predbežne navrhovaná na 1. júla 2027.