Zmluvný zákaz postúpenia pohľadávky nezastaví postúpenie pohľadávky

Od 1. júla 2027 bude veriteľ môcť postúpiť pohľadávku aj vtedy, keď sa s dlžníkom dohodol, že to neurobí. Nový Občiansky zákonník v § 352 ods. 3 ustanovuje, že takáto dohoda nemá účinky voči tretím osobám. Postúpenie bude platné a postupník sa stane novým veriteľom. Porušenie dohody bude už len vecou zodpovednosti postupcu voči dlžníkovi.

Ide o jednu z najväčších zmien v postupovaní pohľadávok, ktoré nový Občiansky zákonník (nOZ) prináša. Účinnosť nadobudne 1. júla 2027. Zmena sa dotkne najmä obchodných zmlúv, v ktorých sa odberatelia bežne bránia tomu, aby dodávateľ predal ich dlh faktoringovej spoločnosti alebo ho použil na zabezpečenie úveru.

Dnes zmluvný zákaz postúpenia znemožňuje samotné postúpenie

Podľa § 525 ods. 2 platného Občianskeho zákonníka „nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom“. Zmluvný zákaz má teda dnes ten následok, že pohľadávku nemožno postúpiť. Zmluva o postúpení, ktorá takýto zákaz poruší, je v rozpore so zákonom a postupník sa veriteľom nestane.

Čo ustanovuje § 352 ods. 3 nového Občianskeho zákonníka

Nové ustanovenie znie: „Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom, ktorá zakazuje alebo obmedzuje postúpenie pohľadávky, nemá účinky voči tretím osobám. Zodpovednosť postupcu za porušenie takejto dohody tým nie je dotknutá.“

Prvá veta hovorí, že zákaz nezaväzuje nikoho okrem veriteľa a dlžníka. Postupník je voči ich dohode treťou osobou, a preto ho neobmedzuje. Postúpenie je platné a účinky nastanú podľa § 353 ods. 1 uzavretím zmluvy o postúpení, ak zo zmluvy nevyplýva neskorší čas.

Druhá veta hovorí, že dohoda medzi pôvodnými stranami naďalej platí. Veriteľ, ktorý pohľadávku napriek zákazu postúpi, ju porušil a za porušenie zodpovedá dlžníkovi.

Dôvodová správa zmenu opisuje tak, že „dohoda obmedzujúca alebo zakazujúca cesiu nebráni riadnemu postúpeniu pohľadávky a zakladá iba zodpovednosť postupcu za porušenie takejto dohody“. Ako dôvod uvádza „právnu istotu a ochranu postupníka, ako aj prevenciu rôznych špekulatívnych transakcií a zmluvných klauzúl“.

Rovnaké pravidlo má podľa dôvodovej správy maďarský občiansky zákonník (čl. 6:195) a estónsky zákon o obligáciách (§ 166 ods. 2 a 3). Z podobných zásad vychádza aj návrh spoločného referenčného rámca DCFR (čl. III – 5:108), Dohovor OSN o postúpení pohľadávok v medzinárodnom obchode (čl. 9) a Dohovor UNIDROIT o medzinárodnom faktoringu (čl. 6). Nemecký obchodný zákonník (§ 354a ods. 1 HGB) uplatňuje podobné pravidlo medzi podnikateľmi.

Zákon hovorí o dohode, ktorá postúpenie „zakazuje alebo obmedzuje“. Z textu vyplýva, že sa pravidlo netýka len úplného zákazu, ale aj doložky, podľa ktorej možno pohľadávku postúpiť len so súhlasom dlžníka, len určitým osobám alebo len za určitých podmienok. Ani takéto obmedzenie nebude mať vplyv na platnosť postúpenia.

Čo zostáva dlžníkovi

Dlžník, ktorého zmluvný partner zákaz porušil, sa môže obrátiť len na svojho zmluvného partnera, t. j. na veriteľa. Pôvodný veriteľ (postupca) mu zodpovedá za porušenie zmluvy, najmä za škodu, ktorú mu postúpenie spôsobilo. Ak si strany pre tento prípad dohodli zmluvnú pokutu, dlžník ju môže od postupcu žiadať.

Nový zákonník zároveň bráni tomu, aby dlžník tento nárok obrátil proti postupníkovi. Podľa § 358 ods. 3 písm. c) nemôže proti postúpenej pohľadávke započítať svoju pohľadávku voči postupcovi, ktorá vznikla zo zodpovednosti postupcu za porušenie dohody zakazujúcej alebo obmedzujúcej postúpenie. Dlžník teda nemôže odmietnuť zaplatiť postupníkovi s tým, že jeho škodu z porušenia zákazu si „odráta“. Bez tohto pravidla by sa zákaz cez započítanie vrátil späť a postupník by bol ohrozený rovnako ako dnes.

Ostatné nástroje ochrany dlžníkovi zostávajú. Kým mu postupca postúpenie neoznámi alebo kým mu ho postupník nepreukáže, môže dlžník splniť dlh postupcovi a dlhu sa tým zbaví. Neplatí to, ak o postúpení v čase plnenia vedel. Námietky, ktoré mal proti pohľadávke v čase postúpenia, mu podľa § 358 ods. 1 zostávajú aj voči postupníkovi. Dlžník, ktorý zaplatí osobe, ktorú mu veriteľ označil za postupníka v oznámení alebo v písomnom potvrdení, sa podľa § 357 dlhu zbaví, aj keby táto osoba postupníkom nebola. Výnimkou je prípad, keď dlžník vedel, že postupníkom nie je.

Kedy postúpiť nemožno ani po novom

Zmena sa týka len zmluvných zákazov. Zákonné obmedzenia v § 352 ods. 1 a 2 zostávajú a ich porušenie postúpeniu bráni.

Postúpiť teda nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, ani pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil v neprospech dlžníka. Oproti doterajšiemu § 525 ods. 1 nový text výslovne dopĺňa, že rozhoduje len zmena v neprospech dlžníka, a dovoľuje takúto pohľadávku postúpiť, ak s tým dlžník súhlasí.

Pohľadávku klienta voči banke alebo poisťovni, ktorá vyplýva zo zmluvného záväzku, možno postúpiť len so súhlasom banky alebo poisťovne (§ 352 ods. 2). Dôvodová správa ako príklady uvádza pohľadávku na poskytnutie úveru, na vyplatenie peňazí z účtu alebo na poistné plnenie. Pre pohľadávku zo zmluvy o účte navyše § 1183 vyžaduje súhlas osoby, ktorá účet vedie.

Nový text už neobsahuje vetu doterajšieho § 525 ods. 1, podľa ktorej nemožno postúpiť pohľadávku, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Dôvodová správa vypustenie nekomentuje.

Ďalšie zmeny pri postúpení

Zmluva o postúpení podľa § 349 už nemusí byť písomná. Podľa dôvodovej správy sa však jej forma spravuje pravidlami o forme právneho úkonu, ktorým sa mení záväzok. Tie sú v § 69: forma ustanovená pre právny úkon sa vzťahuje aj na zmenu záväzku a ak strany uzavreli zmluvu v určitej forme, predpokladá sa, že rovnakú formu určili aj pre jej zmenu. Pri pohľadávke z písomnej zmluvy je preto bezpečnejšie uzavrieť písomne aj zmluvu o jej postúpení.

Nový Občiansky zákonník výslovne dovoľuje postúpiť aj časť pohľadávky (§ 349), budúcu pohľadávku (§ 351 ods. 1) a súbor existujúcich alebo budúcich pohľadávok, ak sú v zmluve dostatočne určené jednotlivé pohľadávky alebo právne dôvody, z ktorých vznikli alebo majú vzniknúť (§ 351 ods. 2). Účinky postúpenia budúcej pohľadávky nastanú jej vznikom (§ 353 ods. 2). Ak veriteľ postúpi tú istú pohľadávku viacerým osobám, voči dlžníkovi je účinné to postúpenie, ktoré mu bolo oznámené alebo preukázané najskôr (§ 355 ods. 4).

Spolu so zánikom účinkov zmluvných zákazov tieto pravidlá uľahčujú hromadné postupovanie pohľadávok, faktoring a zabezpečovacie postúpenie (§ 432).

Zmluvy uzavreté pred 1. júlom 2027

Podľa prechodného ustanovenia § 1893 ods. 3 sa právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou nového Občianskeho zákonníka a práva a povinnosti z nich spravujú doterajšími predpismi, ak zákon neustanovuje inak. Pre postúpenie zákonník osobitné prechodné pravidlo nemá.

Zákaz postúpenia v zmluve uzavretej pred 1. júlom 2027 sa preto bude pravdepodobne aj po tomto dátume posudzovať podľa doterajšieho § 525 ods. 2 OZ, teda s účinkami aj voči postupníkovi. Jednoznačne to však zo zákona nevyplýva. Postúpenie je nový právny úkon a dá sa argumentovať aj tým, že zmluva o postúpení uzavretá po 1. júli 2027 sa spravuje novým Občianskym zákonníkom. Kým túto otázku nevyriešia súdy, postupník, ktorý kupuje pohľadávky zo starších zmlúv, by mal so zmluvným zákazom naďalej počítať.

Strany sa podľa § 1893 ods. 4 môžu písomne dohodnúť, že sa ich skorší právny vzťah bude spravovať novým zákonníkom. Práva a povinnosti vzniknuté pred takou dohodou tým nie sú dotknuté.

Čo z toho vyplýva pre zmluvy

Dlžník, ktorý chce pri nových zmluvách zabrániť zmene veriteľa, sa už nemôže spoliehať na samotný zákaz postúpenia. Postúpenie nezastaví, zakladá len nárok na náhradu škody voči postupcovi. Ak na osobe veriteľa dlžníkovi záleží, zákaz by mal mať v zmluve aj sankciu, napríklad zmluvnú pokutu alebo právo zmluvu ukončiť.

Veriteľ naopak získava možnosť financovať sa postúpením pohľadávok aj vtedy, keď mu zmluvný partner zákaz vnútil. Musí však rátať s tým, že za porušenie zákazu bude zodpovedať on sám. Pri revízii zmlúv pred 1. júlom 2027 sa preto oplatí prejsť doložky o zákaze postúpenia a rozhodnúť, či ich doplniť o sankciu, alebo ich vypustiť.

Návrat hore