Obchodné podmienky na webe budú stačiť. Prekvapivé ustanovenie však zmluvnú stranu nezaviaže

Stav k 15. októbru 2026: schválený zákon, účinný od 1. júla 2027.

Nový Občiansky zákonník, ktorý Národná rada schválila 1. októbra 2026, upravuje všeobecné obchodné podmienky spoločne pre firmy aj pre ľudí. Podmienky sa stanú súčasťou zmluvy, ak na ne zmluva odkáže a druhá strana sa s nimi pred uzavretím zmluvy mohla oboznámiť, napríklad na webe. Ustanovenie, ktoré druhá strana nemohla rozumne očakávať, však súčasťou zmluvy nebude, ibaže ho výslovne prijala alebo na neho bola výslovne upozornená. Zákon bude účinný od 1. júla 2027 a vzťahuje sa na zmluvy uzavreté od tohto dňa.

Dnes upravuje všeobecné obchodné podmienky len § 273 Obchodného zákonníka, a to iba pre obchodné vzťahy. Občiansky zákonník z roku 1964 všeobecné pravidlo nemá a pri spotrebiteľoch rieši len neprijateľné podmienky (§ 53). Nový Občiansky zákonník venuje zmluvným podmienkam samostatný oddiel a namiesto o všeobecných obchodných podmienkach hovorí o všeobecných zmluvných podmienkach. Dôvodová správa to vysvetľuje tým, že sa nepoužívajú len v obchodnom styku. Pravidlá teda platia pre zmluvy medzi podnikateľmi, so spotrebiteľmi, ale aj medzi ľuďmi navzájom (§ 609 až 613).

Zmluvy uzavreté pred 1. júlom 2027 sa novým Občianskym zákonníkom nebudú riadiť. Budú sa aj naďalej spravovať doterajšími predpismi, a to vrátane práv a povinností z ich porušenia. Ak by strany chceli prejsť na nové pravidlá, musia sa na tom písomne dohodnúť, pričom práva a povinnosti, ktoré vznikli pred takou dohodou, zostávajú nedotknuté (§ 1893).

Kedy sa všeobecné zmluvné podmienky stanú súčasťou zmluvy

Odkazom na všeobecné zmluvné podmienky možno určiť celý obsah zmluvy alebo jeho časť. Ak zákon neurčuje inak, podmienky sa stanú súčasťou zmluvy, len ak sú splnené dve podmienky zároveň. Prvou je, že zmluva na ne výslovne odkazuje. Ak by bol výslovný odkaz možný len s neprimeranými ťažkosťami, stačí, aby bola na mieste uzavretia zmluvy jasne viditeľná informácia o ich použití. Dôvodová správa uvádza ako príklady kúpu tovaru v obchode, zákazku v dielni a vjazd na platené parkovisko, pri písomnej zmluve bude podľa nej výslovný odkaz spravidla potrebný (§ 609).

Druhou podmienkou je, že sa druhá strana mohla s obsahom podmienok pred uzavretím zmluvy primerane oboznámiť. Zákon uvádza najmä sprístupnenie na mieste uzavretia zmluvy alebo na webovom sídle. Pri podmienkach, ktoré sa v obchodnom styku bežne používajú, stačí, ak možno vzhľadom na okolnosti a postavenie strán rozumne predpokladať, že ich strany poznajú. Dôvodová správa ako príklad spomína doložky Incoterms.

Oproti dnešku ide o zmenu. Obchodný zákonník dnes vyžaduje, aby boli všeobecné zmluvné podmienky stranám známe alebo pripojené k návrhu zmluvy (§ 273). Podľa dôvodovej správy už nebude treba preukazovať, že sa s nimi strana naozaj oboznámila, keďže to v praxi často nie je možné. Napríklad pri zákazníkovi v obchode sa nedá preukázať, že si prečítal reklamačný poriadok. Ak zákon alebo strany vyžadujú písomnú formu, podmienky určené odkazom ju spĺňajú vtedy, keď sa stanú súčasťou písomnej zmluvy (§ 74).

Ktoré všeobecné zmluvné podmienky platia, keď si obe strany pošlú svoje

Nový Občiansky zákonník rieši aj situáciu, ktorú dôvodová správa nazýva súbojom formulárov. Kupujúci napríklad pošle objednávku so svojimi nákupnými podmienkami a predávajúci ju potvrdí so svojimi predajnými podmienkami. Podľa doterajšieho zákonníka je prijatie návrhu s dodatkami odmietnutím a novým návrhom (§ 44 zákonníka z roku 1964). Môže byť preto sporné, či zmluva vôbec vznikla a ktoré podmienky platia.

Po novom platia podmienky z návrhu, teda toho, kto prvý pošle všeobecné zmluvné podmienky. Ak si podmienky v návrhu a v prijatí odporujú, odkaz v prijatí nemá právne účinky. Strana, ktorá návrh prijala, však môže podmienky druhej strany vylúčiť najneskôr bez zbytočného odkladu po tom, čo si strany vymenili prejavy vôle. Vtedy platí, že zmluva nebola uzavretá. Podľa dôvodovej správy je pravidlo prevzaté z holandského Občianskeho zákonníka (§ 610).

Prekvapivé ustanovenie vo všeobecných zmluvných podmienkach nebude súčasťou zmluvy

Nový Občiansky zákonník podľa vzoru nemeckého práva zavádza kontrolu prekvapivých ustanovení. Týka sa štandardizovaných zmluvných podmienok. Sú to podmienky, ktoré vopred pripravila jedna strana alebo ich pripravili podľa jej pokynov, a to na použitie vo viacerých prípadoch, pričom druhá strana nemohla zásadne ovplyvniť ich obsah (§ 611). Podľa dôvodovej správy sem patria obchodné podmienky pripojené odkazom aj formulárové zmluvy, ktoré druhá strana priamo podpíše.

Ak takú podmienku druhá strana nemohla rozumne očakávať, súčasťou zmluvy sa nestane. Zákon pri tom spomína najmä to, kde je podmienka v texte umiestnená, čo obsahuje a ako je napísaná. Pravidlo neplatí, ak druhá strana podmienku výslovne prijala alebo ak na ňu bola výslovne upozornená (§ 612).

Zákon prekvapivé ustanovenia nevymenúva. Rekodifikačná komisia podľa dôvodovej správy zvažovala zoznam podľa vzoru talianskeho Občianskeho zákonníka, ale nakoniec ho do zákona nedala. Dôvodová správa preto uvádza aspoň príklady. Prekvapivé budú spravidla ustanovenia, ktoré obmedzujú alebo vylučujú náhradu škody, nároky z vád alebo právo odstúpiť od zmluvy. Prekvapivé môžu byť aj neobvyklé zmluvné pokuty alebo automatické predĺženie zmluvy.

Podľa dôvodovej správy pritom nejde o posúdenie, či je ustanovenie primerané. Chyba nie je v nerovnováhe práv a povinností, ale v tom, ako zmluva vznikla. Pravidlo platí pre spotrebiteľské zmluvy aj pre ostatné zmluvy. Pri zmluve medzi podnikateľmi alebo medzi podnikateľom a subjektom verejného práva sa však uplatní, len ak to druhá strana namietne. Musí tak urobiť do jedného roka od uzavretia zmluvy (§ 612).

Individuálne dohodnuté ustanovenia majú aj naďalej prednosť pred všeobecnými podmienkami. Doteraz to platilo pre obchodné podmienky (§ 273 Obchodného zákonníka), po novom aj pre štandardizované zmluvné podmienky vrátane formulárových zmlúv (§ 613).

Čo sa mení pri spotrebiteľoch

Pravidlá o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nový Občiansky zákonník väčšinou preberá. Neprijateľná je podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Zoznam typických neprijateľných podmienok zostáva takmer rovnaký (§ 626 až 629). Obchodníkov sa však týkajú tri zmeny.

Prvá zmena sa týka následku. Podľa doterajšieho (starého) Občianskeho zákonníka je neprijateľná podmienka neplatná (§ 53). Po novom sa na ňu neprihliada, spotrebiteľ však môže navrhnúť, aby súd na jej obsah prihliadol, ako keby neprijateľná nebola. Nový následok vychádza podľa dôvodovej správy zo smernice EÚ o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (93/13/EHS). Možnosť ponechať podmienku v zmluve rešpektuje vôľu spotrebiteľa a vychádza z judikatúry Súdneho dvora EÚ (§ 626).

Druhou zmenou je nová výnimka, kedy ustanovenie nie je neprijateľná podmienka. Neprijateľné nie je ustanovenie, ktoré zodpovedá zneniu všeobecne záväzného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy (prípadne jej zásadám), ktorou je Slovensko viazané. Podľa dôvodovej správy pritom nestačí, aby ustanovenie predpis len opakovalo. Predpis by sa musel na daný prípad naozaj použiť, ako rozhodol Súdny dvor EÚ vo veci RWE Vertrieb. Naďalej sa predpokladá, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy neboli individuálne dohodnuté (§ 627).

Tretia zmena sa týka rozsudkov, ktoré zaväzujú obchodníka voči všetkým spotrebiteľom. Podľa doterajšieho (starého) Občianskeho zákonníka musí obchodník prestať používať podmienku vo všetkých zmluvách, ak ju za neprijateľnú označil ktorýkoľvek súd (§ 53a). Po novom to platí, len ak o podmienke rozhodol súd v konaní o abstraktnej kontrole. V tomto konaní súd posudzuje podmienku samu osebe, nie v jednom konkrétnom spore, a upravuje ho zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Dôvodová správa uvádza, že doterajšie pravidlo vytváralo rozpory medzi rozhodnutiami súdov a neprijateľnosť niekedy vyplývala len z odôvodnenia, proti ktorému sa obchodník nemohol odvolať (§ 630).

Môže obchodník sám zmeniť všeobecné zmluvné podmienky?

Všeobecné pravidlo o tom, kedy môže strana sama zmeniť svoje obchodné podmienky, nový Občiansky zákonník nemá. Nemal ho ani Obchodný zákonník. Pri spotrebiteľoch však zostáva neprijateľná podmienka, ktorá obchodníkovi umožňuje jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve (§ 629 písm. i).

Zákon zároveň preberá doterajšie výnimky. Pri zmluve na dobu neurčitú si obchodník môže vyhradiť právo podmienky meniť, ale musí spotrebiteľa o zmene písomne informovať v primeranej lehote vopred. V tej istej informácii ho musí upozorniť, že zmluvu môže vypovedať. Spotrebiteľ zároveň musí mať právo zmluvu bezplatne vypovedať ku dňu, keď zmena nadobudne účinnosť. Osobitné pravidlá platia pri finančných službách pre zmenu úrokovej sadzby a poplatkov (§ 637). Ak spotrebiteľ pre zmenu podmienok zmluvu vypovie alebo od nej odstúpi a musí naraz vrátiť peniaze, obchodník mu musí ponúknuť primerané splátky, ak osobitný zákon neurčuje inak (§ 635).

Čo si obchodníci môžu skontrolovať do júla 2027

Z nových pravidiel vyplýva, že obchodníkom, ktorí uzatvárajú zmluvy podľa vlastných obchodných podmienok, sa oplatí do 1. júla 2027 skontrolovať niekoľko vecí. Prvou je, či na podmienky v zmluvách aj v objednávkovom procese výslovne odkazujú. Druhou je, či sú podmienky zákazníkom dostupné, napríklad na webe. Obmedzenia zodpovednosti, zmluvné pokuty či automatické predĺženie zmluvy sa oplatí presunúť do textu samotnej zmluvy alebo na ne zákazníka výslovne upozorniť. V B2B vzťahoch zase bude rozhodovať, kto pošle návrh so svojimi podmienkami ako prvý.

Informácie vychádzajú zo znenia nového Občianskeho zákonníka, ktoré Národná rada SR schválila 1. októbra 2026. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov pod číslom 260/2026 Z. z. a bude účinný od 1. júla 2027.

Návrat hore