Stav: schválený zákon. Národná rada SR schválila nový Občiansky zákonník 1. októbra 2026, účinný bude od 1. júla 2027. Stav k 6. októbru 2026.
V skratke
- Od 1. júla 2027 sa bude dať dediť aj z dedičskej zmluvy. Uzatvára sa u notára a má prednosť pred závetom aj pred dedením zo zákona.
- Ak poručiteľ potomka obíde, maloletý potomok bude mať nárok na tri štvrtiny a plnoletý na štvrtinu toho, čo by zdedil zo zákona. Dnes je to celý podiel a polovica.
- Ak nie je dedičská zmluva ani závet, budú môcť dediť aj vnuci súrodencov, bratranci a sesternice.
- Ak sa dedičia nedohodnú a rozdelenie podľa podielov nie je vhodné z dôvodov osobitného zreteľa, súd môže na návrh dediča rozdeliť dedičstvo sám.
Nový Občiansky zákonník nahradí zákonník z roku 1964. Dedenie upravuje jeho šiesta časť (§ 1730 až § 1889). Popri dedení zo zákona a zo závetu pribúda dedičská zmluva a niekoľko úkonov, ktoré dnešný zákon nepozná: odkaz, príkaz, negatívny závet a zrieknutie sa dedičstva. Mení sa aj výška povinných podielov, okruh zákonných dedičov a postup súdu pri dlhoch a pri delení dedičstva.
Čo je dedičská zmluva a čím sa líši od závetu?
Dnes sa dedí len zo zákona alebo zo závetu (§ 461 zákona z roku 1964). Nový zákonník pridáva tretí dôvod dedenia, dedičskú zmluvu (§ 1740). Ňou poručiteľ povolá za dediča druhú zmluvnú stranu alebo tretiu osobu a druhá strana tento jeho záväzok prijme.
Dedičskú zmluvu môže uzavrieť len plnoletý poručiteľ (§ 1741). Zmluvu, jej zmeny aj zrušenie musí notár spísať ako notársku zápisnicu (§ 1742). Jednou zmluvou možno povolať len jedného dediča (§ 1743).
Dedičská zmluva má prednosť pred závetom aj pred dedením zo zákona. Dedič zo závetu dostane len to, čo nepripadne dedičovi zo zmluvy (§ 1738). Závet môže poručiteľ kedykoľvek zmeniť sám. Od dedičskej zmluvy môže odstúpiť len z dôvodov, ktoré uvádza zákon alebo samotná zmluva (§ 1745).
Poručiteľ môže so svojím majetkom aj po uzavretí zmluvy naďalej nakladať, napríklad ho predať. V zmluve sa však strany môžu dohodnúť, že určitú vec nepredá ani nezaťaží. Tento zákaz sa zapíše do katastra nehnuteľností alebo do iného registra, v ktorom je vec evidovaná (§ 1744).
Za povolanie za dediča si strany môžu dohodnúť odplatu, najmä zaopatrovaciu rentu alebo zaopatrenie (§ 1740 ods. 3).
Príklad: Pani Mária uzavrie u notára dedičskú zmluvu so svojou neterou Janou a povolá ju k celému dedičstvu. Jana sa zaviaže, že sa o ňu bude starať. O dva roky Mária napíše závet, v ktorom povolá za dediča suseda. Po Máriinej smrti zdedí všetko Jana, pretože zmluva má prednosť. Sused nezdedí nič.
Môže sa dedič dedičstva vzdať ešte za života poručiteľa?
Áno. Budúci dedič, napríklad dieťa, sa môže dedičstva vopred zrieknuť zmluvou s poručiteľom (§ 1779). Aj túto zmluvu musí notár spísať ako notársku zápisnicu (§ 1780). Dedič pri nej musí konať osobne a nemôže sa zrieknuť len časti dedičstva. Za zrieknutie si strany môžu dohodnúť odplatu, napríklad peniaze vopred.
Kto sa dedičstva zriekol, nededí (§ 1784). Nárok na povinný podiel potom nemá on ani jeho potomkovia (§ 1839 ods. 6).
Zrieknutie môže mať následok aj pri dlhoch. Dedičstvo je predlžené, ak dlhy poručiteľa prevyšujú hodnotu dedičstva. Vtedy za dlhy zodpovedá aj ten, kto sa zriekol dedičstva za odplatu, a to do výšky odplaty, ktorú dostal. Neplatí to, ak sa dedičstva zriekol viac ako tri roky pred smrťou poručiteľa (§ 1787).
Čo je odkaz, príkaz a negatívny závet?
Odkaz
Poručiteľ môže povolať odkazovníka k určitej veci alebo k peniazom a prikázať dedičom, aby mu ich vydali (§ 1795). Urobí to v závete alebo v samostatnej listine o odkaze, ktorá musí spĺňať náležitosti závetu (§ 1797). Osobu musí výslovne označiť slovom „odkazovník“, inak platí, že poručiteľ povolal dediča, nie odkazovníka (§ 1795 ods. 2).
Odkazovník nie je dedič, a preto za dlhy poručiteľa nezodpovedá (§ 1802). Smrťou poručiteľa získa právo žiadať od dedičov, aby na neho previedli vlastníctvo veci alebo mu zaplatili peniaze (§ 1800).
Odkaz má aj hranice (§ 1809):
- Odkazovník musí odkaz prihlásiť na výzvu súdu v lehote, ktorú súd určí. Neprihlásený odkaz nemožno vymáhať na súde.
- Prihlásený odkaz možno na súde vymáhať najviac do výšky 25 % čistej ceny dedičstva. Ak je odkazov viac, krátia sa pomerne podľa ich ceny.
- Odkaz nemožno vymáhať ani v rozsahu, v akom by ukrátil povinný podiel dediča. Výnimka platí, ak odkazovník ponúkne dedičovi peňažnú náhradu vo výške tohto ukrátenia.
Čo takto nemožno vymáhať, môžu dedičia vydať dobrovoľne, ale súd ich k tomu neprinúti. Právnici tomu hovoria naturálna obligácia.
Dnešný zákon odkaz nepozná a podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky (§ 478 zákona z roku 1964).
Príkaz
Poručiteľ môže dedičovi uložiť príkaz, aby niečo urobil, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel (§ 1817). Dedič musí príkaz splniť (§ 1821). Ten, v koho prospech bol príkaz uložený, však nie je veriteľom dediča, takže splnenie nemôže sám žalovať (§ 1817 ods. 2). Žalovať môže ktorýkoľvek z dedičov a vykonávateľ poslednej vôle (§ 1822).
Negatívny závet
Poručiteľ môže vylúčiť určitú osobu z dedenia zo zákona (§ 1768). Listina o vylúčení musí spĺňať náležitosti závetu (§ 1769). Na rozdiel od vydedenia (§ 1774) zákon pri vylúčení nevyžaduje dôvod.
Vylúčená osoba nededí zo zákona. Môže však dediť z dedičskej zmluvy alebo zo závetu (§ 1770). Potomkovi ostáva aj po vylúčení nárok na povinný podiel. Vylúčenie je v časti, ktorá povinný podiel ukracuje, neplatné, ak sa potomok tejto neplatnosti dovolá (§ 1841).
Koľko zdedí potomok, ktorého poručiteľ obišiel?
Povinný podiel je časť dedičstva, na ktorú má potomok nárok aj vtedy, keď ho poručiteľ v dedičskej zmluve alebo v závete obišiel. Nárok má potomok, ktorý je spôsobilý dediť a je povolaný dediť zo zákona (§ 1839). Najčastejšie ide o dieťa. Ak dieťa nededí, môže ísť aj o jeho deti, teda vnukov poručiteľa.
Výšku povinného podielu určuje § 1840:
| Dnes (§ 479 zákona z roku 1964) | Od 1. júla 2027 (§ 1840) | |
|---|---|---|
| Maloletý potomok | celý podiel zo zákona | tri štvrtiny podielu zo zákona |
| Plnoletý potomok | polovica podielu zo zákona | štvrtina podielu zo zákona |
Podiel zo zákona je to, čo by potomok dostal, keby sa dedilo len zo zákona.
Nárok na povinný podiel nemá najmä potomok, ktorého poručiteľ vydedil, ktorý nie je spôsobilý dediť alebo ktorý sa dedičstva zriekol (§ 1839).
Ak dedičská zmluva, závet alebo vylúčenie z dedenia povinný podiel ukracuje, sú v tejto časti neplatné. Platí to však len vtedy, ak sa dotknutý potomok neplatnosti dovolá (§ 1841 ods. 1).
Príklad: Peter je vdovec a má dve deti, 15-ročnú Evu a 30-ročného Tomáša. V závete povolá za jedinú dedičku priateľku. Dedičstvo má hodnotu 120 000 eur. Zo zákona by každé dieťa dostalo polovicu, teda 60 000 eur. Eva má nárok na tri štvrtiny z toho, teda 45 000 eur. Tomáš má nárok na štvrtinu, teda 15 000 eur. Podľa dnešného zákona by Eva mala nárok na 60 000 eur a Tomáš na 30 000 eur.
Kto bude dediť, ak nie je dedičská zmluva ani závet?
Vtedy sa dedí zo zákona v štyroch dedičských skupinách (§ 1835 až § 1838). Prvé dve skupiny ostávajú v podstate rovnaké ako dnes. Mení sa tretia a štvrtá skupina.
Tretia skupina (§ 1837): dedia súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré s ním aspoň rok pred smrťou žili v spoločnej domácnosti. Ak niektorý súrodenec nededí, jeho podiel nadobudnú jeho deti a po nich aj ich ďalší potomkovia. Dediť tak budú môcť aj vnuci súrodencov. Dnes dedenie končí pri deťoch súrodencov (§ 475 zákona z roku 1964).
Štvrtá skupina (§ 1838): dedia prarodičia poručiteľa. Ak niektorý z nich nededí, jeho podiel nadobudnú jeho deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Ak nededí niektoré z týchto detí, jeho podiel nadobudnú jeho deti, teda bratranci a sesternice poručiteľa. Dnes deti prarodičov dedia, len ak nededí žiadny z prarodičov, a bratranci ani sesternice nededia (§ 475a zákona z roku 1964).
Ak dedičstvo nenadobudne nikto, pripadne štátu (odúmrť, § 1739).
Ako sa dedičia dozvedia o dlhoch poručiteľa?
Pred potvrdením dedičstva súd vyzve veriteľov poručiteľa a odkazovníkov, aby prihlásili svoje pohľadávky. Lehotu určí súd, najmenej jeden mesiac (§ 1879 ods. 1). Tejto výzve sa hovorí konvokácia veriteľov.
Súd výzvu neurobí, ak sa všetci dedičia dohodnú, že na nej netrvajú. Dedičia potom zodpovedajú za dlhy poručiteľa „v plnom rozsahu“ a spoločne a nerozdielne (§ 1879 ods. 2). Spoločne a nerozdielne znamená, že veriteľ môže celý dlh žiadať od ktoréhokoľvek z dedičov. Dedičia sa potom vyrovnajú medzi sebou podľa toho, čo kto zdedil.
Ak sa výzva urobí, veriteľom, ktorí pohľadávku neprihlásili, dedičia nezodpovedajú, ak hodnotu dedičstva vyčerpali prihlásené pohľadávky a odkazy (§ 1880). Za prihlásené sa však považujú aj tieto pohľadávky:
- pohľadávka zabezpečená záložným právom na veci z dedičstva,
- pohľadávka, o ktorej dedič vedel; platí to voči tomuto dedičovi,
- náklady pohrebu, náklady správy dedičstva a odmena správcu dedičstva a vykonávateľa poslednej vôle.
Kto a do akej výšky zodpovedá za dlhy?
Kým súd dedičstvo nepotvrdí, dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa spoločne a nerozdielne, najviac do výšky hodnoty dedičstva (§ 1866). Po potvrdení dedičstva zodpovedá každý dedič len do výšky hodnoty toho, čo zdedil. Ak je dedičov viac, každý zodpovedá len za časť dlhov podľa pomeru toho, čo zdedil, k celému dedičstvu (§ 1878). Toto pomerné rozdelenie dlhov platí aj dnes (§ 470 zákona z roku 1964).
Čo ak sa dedičia nedohodnú, kto dostane dom?
Ak je dedičov viac, môžu na súde uzavrieť dohodu o tom, kto dostane ktorú vec. Súd ju schváli, ak neodporuje zákonu ani dobrým mravom (§ 1870).
Ak sa nedohodnú, súd potvrdí každému dedičovi vec, ku ktorej ho poručiteľ povolal. Ostatné veci potvrdí dedičom do spoluvlastníctva podľa ich podielov (§ 1871).
Ak takéto potvrdenie dedičstva podľa podielov nie je vhodné z dôvodov osobitného zreteľa, súd môže na návrh dediča dedičstvo vyporiadať (§ 1873). Pri tom platí:
- Dedičovi potvrdí vec, ku ktorej ho poručiteľ povolal. Ostatné veci pridelí jednotlivým dedičom tak, aby ich hodnota zodpovedala podielom.
- Ak to nejde, dedič, ktorý dostal viac, zaplatí ostatným vyrovnací doplatok.
- Súd prihliada na to, ako sa vec dá účelne využiť. Môže ju aj rozdeliť.
- Ak je to potrebné, súd rozhodne o pridelení veci losovaním.
Osobitné pravidlo platí pre vec, ktorú podľa iného zákona nemožno nadobudnúť do spoluvlastníctva (§ 1872). Súd ju potvrdí jednému dedičovi, ktorý s tým súhlasí, a zaviaže ho zaplatiť ostatným vyrovnací doplatok. Ak nesúhlasí žiadny dedič, rozhodne súd losovaním.
Splatnosť vyrovnacieho doplatku určí súd, ak sa dedičia nedohodnú. Na jeho zabezpečenie môže zriadiť záložné právo na veciach, ktoré dedič dostal (§ 1875).
Príklad: Traja súrodenci zdedia po matke rodinný dom a nedohodnú sa. Dom by inak dostali do spoluvlastníctva po tretinách. Jeden z nich v dome býva, a preto navrhne, aby súd dedičstvo vyporiadal. Súd mu dom pridelí a zaviaže ho zaplatiť každému súrodencovi vyrovnací doplatok vo výške jeho podielu.
Informácie vychádzajú zo znenia nového Občianskeho zákonníka, ktoré Národná rada SR schválila 1. októbra 2026. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov pod číslom 260/2026 Z. z. a bude účinný od 1. júla 2027.
